Švédsko zvýši výdavky na obranu o 40 percent

Autor: Inštitút strategických politík | 22.10.2020 o 14:24 | (upravené 22.10.2020 o 15:05) Karma článku: 3,65 | Prečítané:  621x

Švédska vláda minulý týždeň predstavila plán na zvýšenie vojenských výdavkov v nasledujúcich štyroch rokoch až o 40 %. Navýšenie bude najväčším od roku 1950. Je to ďalšia reakcia na stupňujúce sa napätie medzi EÚ a Ruskom. 

Švédske ozbrojené sily boli pritom od ukončenia studenej vojny neustálym predmetom vládnych škrtov. Zvyšovanie výdavkov na obranu nastalo až v roku 2014 po ruskej anexii Krymu. Od roku 2014 do roku 2025 tak pôjde až o 85-percentné navýšenie.

Tieto kroky však nie sú jedinou reakciou na zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie v baltskom regióne. V roku 2017 vláda oznámila znovuzavedenie povinnej vojenskej služby. Príčinou prijatia tohto kroku bol aj vtedajší možný odchod USA z Európy z dôvodu nenapĺňania dvojpercentného záväzku, ktorým sa vyhrážal americký prezident svojim spojencom z NATO. Na konci minulého roku tiež Švédi spustili cvičenie Total Defence 2020, ktoré má trvať až do roku 2021. Úlohou cvičenia je preverovať pripravenosť švédskej spoločnosti v prípade prijatia stratégie Total defence, a teda zapojenia celej spoločnosti do obrany štátu.  

V auguste tohto roku švédske ozbrojené sily oznámili , že navyšujú vojenskú pripravenosť z dôvodu ruských, ako aj západných vojenských aktivít v regióne Baltského mora v miere, ktorá nebola zaznamenaná od konca studenej vojny. V reakcii na ruské námorné cvičenie Ocean Shield (uskutočňované každoročne od roku 2018), podozrivé pohyby vojenských lodí, ako aj napätú situáciu v Bielorusku krajina vyslala vojenskú posádku na Gotland, strategický ostrov v Baltskom mori, vzdialený iba 248 kilometrov od ruskej semi-exklávy Kaliningradu.

Podobne sa k vzniknutej situácii postavilo aj Fínsko, ktoré deklarovalo , že základnou úlohou jeho námorníctva je zabezpečiť lodnú prepravu a svoje teritoriálne vody. Obe krajiny pritom nie sú súčasťou NATO, avšak s Alianciou udržiavajú blízke vzťahy. Krajiny sa taktiež zúčastnili Trident Juncture 2018, najväčšieho aliančného cvičenia od konca studenej vojny, utužujú vzájomné vzťahy a kooperujú v posilňovaní obrany.

Ruské vojenské aktivity v regióne sa zvýšili po tom, čo NATO vyslalo do pobaltských republík a Poľska multinárodné predsunuté jednotky ako reakciu práve na zabratie Krymu.

Zhoršujúce sa vzťahy je možné vnímať aj na poli Ruska a EÚ. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pohrozil prerušením vzťahov s Európskou úniou v reakcii na dohodu vysokých únijných diplomatov uvaliť na Moskvu sankcie z dôvodu údajnej snahy Kremľa o otrávenie opozičného politika Alexeja Navaľného. Niekoľko európskych laboratórií totiž potvrdilo , že Navaľnyj bol otrávený neuroparalytickou látkou novičok.

Rusko sa tak stále viac dostáva do veľmi nepohodlnej pozície. Citeľné negatívne vplyvy sankcií, účasť vo vzdialených konfliktoch v Líbyi a Sýrii, neúspešné snahy o prímerie v oblasti Náhorného Karabachu a stále prebiehajúce protesty v Bielorusku vytvárajú kokteil, ktorého zvládnutie bude pre Kremeľ skutočnou výzvou. V oblasti Baltiku sa im navyše nedarí dokončiť plynovod Nord Stream 2. Možno predpokladať, že Rusko aspoň v niektorej zo svojich politík neustúpi a bude sa aj naďalej snažiť o sebavedomý postoj. Ten bude nasmerovaný predovšetkým voči štátom NATO a práve oblasti Baltského mora. Navyšovanie obranných schopností neutrálnych krajín je tak logickým krokom a zároveň výkričníkom pre už tak napäté vzťahy NATO-Rusko.

Autor : Adam Sitko
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kováčik je stále špeciálny prokurátor a má previerku

Funkcie sa vzdal listom až k 31. januáru

Dobré ráno

Dobré ráno: Odíde Sulík kvôli Matovičovi z koalície?

Čo sa deje vo vládnej koalícii.

Komentár Zuzany Kepplovej

A čo ak nie sme vo vojne

Čo robíme, keď sa vyloďujeme, zhadzujeme atómky a národne povstávame proti hnusobe?


Už ste čítali?