reklama

OSN varuje, že v Karabachu môže dochádzať k vojnovým zločinom

Masové používanie dronov a Tureckom dotovaní žoldnieri pomohli Azerbajdžanu v ofenzíve smerom na strategické mesto Šuša. Na oboch stranách ale rastú počty civilných obetí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová (Zdroj: OSN)
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová (Zdroj: OSN) 

Obnovený konflikt v Náhornom Karabachu medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami pokračuje už od konca septembra. Úspešné ofenzívy azerbajdžanských jednotiek ukázali, že Tureckom podporovaná krajina má v konflikte navrch. Masové používanie bezpilotných dronov či podpora Tureckom dotovaných žoldnierov zo Sýrie a Líbye sa ukázali byť pro Azerbajdžan kľúčovými.

Boje sa preniesli hlbšie na azerbajdžanské územia priľahlé k Náhornému Karabachu, ktoré arménske jednotky kontrolovali posledné štvrťstoročie. Azerbajdžanská ofenzíva sa však nezaobišla bez útokov na civilné ciele, medzi ktoré patrili aj niektoré štvrte v hlavnom meste Karabachu Stepanakerte. Bombardovanie nevojenských cieľov, ktoré hlásia obe strany, trvá aj napriek dohode z 30. októbra medzi ministrami zahraničia oboch krajín. Azerbajdžanská strana uviedla , že od začiatku konfliktu na konci septembra zahynulo už viac než 91 osôb následkom delostreleckých útokov, arménska strana registruje už 45 svojich obetí. K najväčšej strate ľudských životov došlo 28. októbra pri raketovom útoku na azerbajdžanské mesto Barda, kedy malo zahynúť 21 ľudí. Arménske jednotky mali pri tomto útoky použiť aj kazetovú muníciu. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa Úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva vedeného Michelle Bacheletovou je taktiež možné, že v konflikte dochádza k vojnovým zločinom. Narážala práve na ostreľovanie civilných cieľov a poškodzovanie civilnej infraštruktúry, kde zaraďujeme aj nemocnice či školy. 

Azerbajdžanskej armáde sa podarilo obsadiť južnú pohraničnú oblasť Náhorného Karabachu až k hraniciam s Arménskom. Samotné hlavné mesto Stepanakert sa v súčasnosti nachádza už neďaleko frontovej línie. Arajik Harutjunjan, de facto prezident Náhorného Karabachu, uviedol , že boje prebiehajú v okolí mesta Šuša, ktoré leží v strategickej pozícii nad Stepanakertom. Ovládnutie oblasti známej ako Lačinský koridor, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom, by mohlo spôsobiť odrezanie regiónu a následnú humanitárnu katastrofu . 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zatiaľ čo predošlé prímeria skončili ich nedodržiavaním, ďalšie prímerie môže byť sprostredkované Tureckom a Ruskom spoločne. V stredu 28. októbra počas telefonátu medzi Recepom Tayyipom Erdoganom a Vladimirom Putinom ponúkol turecký prezident Moskve pomocnú ruku vo vyjednávaní prímeria, pričom ruský prezident by podľa neho mohol rokovať s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, zatiaľ čo Erdogan bude rokovať s prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom.

Podľa toho, akým spôsobom Erdogan túto správu sprostredkoval, možno predpokladať, že turecký prezident si je vedomý azerbajdžanskej prevahy v regióne a čiastočnej neochoty Moskvy priamo sa do konfliktu zapojiť. Vyrokované prímerie by mohlo síce zaručiť teritoriálnu integritu Arménska, no za cenu uznania víťazstva Azerbajdžanu v tejto vojne či dokonca plnej kontroly Náhorného Karabachu zo strany Azerbajdžanu. Toto tvrdenie podporuje aj výrok azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva po stretnutí s tureckým ministrom zahraničia Mevlütom Čavušoglom 1. novembra. “Budeme pokračovať v obnovovaní našej teritoriálnej integrity všetkými prostriedkami, a ako hovorím, pôjdeme až do konca,” vyhlásil prezident .

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Arménsky premiér Pašinjan na konci októbra požiadal Ruskú federáciu o vojenskú podporu . Z Moskvy však žiadna oficiálna odpoveď ešte neprišla. Z pohľadu Ruska je rozhodnutie podporiť či nepodporiť arménske sily kľúčová. Ak by však Rusko výraznejšie zasiahlo do konfliktu na strane Arménska, riskuje nepriamy stret s Tureckom. 

Podľa oficiálne nepotvrdených informácií sa v oblasti Tegh, v pohraničnej obci ležiacej na jednej z hlavných komunikácií medzi Karabachom a Arménskom, začala stavba malého pozorovacieho stanoviska ruskej armády. Tá môže v budúcnosti plniť úlohu pozorovateľa či pomoci pri ochrane arménskych hraníc, avšak nie arménskych jednotiek vnútri Karabachu. Výstavba obdobných pozorovacích stanovíšť by mohla prebehnúť aj v iných pohraničných oblastiach medzi Arménskom a Karabachom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Autor : Jaroslav Cabuk

Inštitút strategických politík

Inštitút strategických politík

Bloger 
  • Počet článkov:  113
  •  | 
  • Páči sa:  97x

Sme Inštitút strategických politík STRATPOL - nezávislý think-tank pôsobiaci v oblasti výskumu medzinárodných vzťahov a bezpečnostných politík. Zameriavame sa na slovenskú národnú bezpečnosť, európske susedstvo, transatlantické vzťahy a globálne záležitosti. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu