V posledných dňoch etiópska armáda uskutočnila viac ako desať leteckých útokov voči pozíciám Ľudového frontu oslobodenia Tigraja (TPLF) na severe krajiny. Minulý týždeň následne vládne ozbrojené zložky odštartovali vojenskú operáciu proti regionálnej vláde v oblasti Tigraj, čo na oboch stranách zapríčinilo stovky mŕtvych, pričom viac ako šesťtisíc ľudí sa snažilo uniknúť do susedného Sudánu. Ten poslal vyše šesťtisíc vojakov na aktuálne uzavretú hranicu a zároveň očakáva, že v priebehu ďalších dní sa viac ako 200-tisíc etiópskych utečencov bude snažiť o jej prekročenie.
Federálna vláda a TPLF sa navzájom obviňujú z rozpútania vojenského konfliktu. Podľa premiéra Abiya Ahmeda začala federálna vláda presúvať armádu do tigrajskej oblasti po údajnom útoku TPLF na federálnu vojenskú základňu v snahe ukradnúť vojenské vybavenie. Naopak, podľa tigrajského regionálneho prezidenta Debretsiona Gebremichaela sa jednotkám TPLF podarilo zhatiť plánovaný útok federálnych zložiek umiestnených v regióne.
Napätie začalo narastať v septembri po regionálnych voľbách v Tigraji, ktoré federálna vláda pokladá za nelegálne. Addis Abeba sa v marci tohto roku rozhodla odložiť všetky plánované voľby vzhľadom na pandémiu koronavírusu. Tento krok bol zo strany TPLF označený ako snaha premiéra odsunúť do pozadia či dokonca kriminalizovať TPLF, ktorý bol do nástupu aktuálneho premiéra Ahmeda v roku 2018 dominantnou politickou stranou v Etiópii.
Medzinárodné spoločenstvo volá po otvorení dialógu medzi súperiacimi stranami, avšak premiér túto možnosť odmieta a chce zničiť hrozbu predstavovanú TPLF. Spustenie rokovaní pripúšťa len po ukončení vojenskej operácie federálnej vlády a zadržaní predstaviteľov tigrajskej regionálnej vlády. Hlavným dôvodom rétoriky premiéra o nutnom vojenskom riešení je pravdepodobne jeho snaha o zničenie svojich politických rivalov.
Predstavitelia TPLF v predchádzajúcich mesiacoch obvinili Eritreu, že sa vmiešava do vnútorných záležitostí Etiópie. Eritreu, ktorá susedí práve s regiónom Tigraj na severe Etiópie, TPLF dlhodobo vníma ako svojho zarytého nepriateľa. V roku 1998 kvôli komplexnému politickému, ekonomickému a teritoriálnemu sporu vypukla vojna medzi Eritreou a Etiópiou. V tom čase bol pri moci práve TPLF, ktorého jednotky niesli hlavný nápor bojov. Napriek tomu, že sa vojna formálne skončila v roku 2000, obe krajiny zotrvali v stave nenásilného konfliktu až do roku 2018.
Ak sú informácie o zapojení eritrejskej armády pravdivé, je možné, že bude postupovať koordinovane s federálnou etiópskou armádou, v dôsledku čoho by TPLF čelil útokom na viacerých frontoch. Spolupráca Ahmeda s Eritreou je pravdepodobná, keďže obe strany vnímajú tigrajských predstaviteľov ako svojich nepriateľov. Obdobne medzi členmi TPLF panuje presvedčenie, že za ukončením konfliktu medzi Etiópiou a Eritreou v roku 2018 stoja úmysly premiéra, ktoré sú namierené práve proti Tigrajcom.
Napriek tomu, že Tigrajci tvoria len šesť percent populácie v Etiópii, federálna vláda stojí proti dobre vycvičeným jednotkám o približnej veľkosti 250-tisíc vojakov, ktoré majú vďaka vojne s Eritreou skúsenosti s bojom. Zároveň majú k dispozícii veľké množstvo vojenského vybavenia, ktoré v oblasti zostalo po predchádzajúcej vojne.
Etiópia, druhá najľudnatejšia africká krajina, má skúsenosti so snahou etnických skupín a ďalších regiónov o získanie autonómie. V tomto ohľade je možné, že niektoré jednotky v etnicky rôznorodej armáde sa od nej odštiepia. Tým by hrozila ďalšia fragmentácia krajiny a nárast etnického násilia, ktoré ju postihuje.
Vojenská operácia proti Tigraju by taktiež mohla znamenať bezpečnostné vákuum v ostatných regiónoch. Tie sú naviac sužované etnickým násilím a ak sú z nich jednotky federálnej vlády stiahnuté, toto násilie by mohlo nabrať na obrátkach. Za posledné dva roky boli tisícky ľudí nútené opustiť svoje domovy práve kvôli etnickým stretom.
Konflikt v Tigraji by taktiež mohol destabilizovať región Afrického rohu a umocniť rastúcu humanitárnu krízu, ktorou sú zasiahnuté milióny ľudí. Už teraz, skoro po kompletnom uzavretí Tigraja, sa ľuďom nedarí uspokojiť ani základné ľudské potreby. Súvisiacim dôsledkom by mohla byť ďalšia masívna migračná vlna.
Autor : Dominik Zachar