Politicko-vojenské povstalecké hnutie Polisario ohlásilo , že marocká vláda v piatok 13. novembra porušila dlhoročné prímerie a podnietila začiatok nového ozbrojeného konfliktu v Západnej Sahare. Marocká provokácia mala prísť v podobe vojenskej operácie v nárazníkovej zóne OSN na juhu regiónu. Podľa Ibráhíma Gálího, vodcu Polisaria, došlo aj k ozbrojeným stretom medzi marockou vládou a povstalcami a vyhlásil, že Polisario je pripravené bojovať.
Marocký minister zahraničia Nasser Bourita však uvádza , že k nijakým priamym kontaktom medzi ozbrojenými silami nedošlo a že zakročenie armády je iba odpoveďou na provokácie Polisaria. Maroko podľa neho aj naďalej rešpektuje dohodu o prímerí a nemá v pláne obnoviť vojenský konflikt. Susedné krajiny Maroka spoločne s OSN sa však obávajú, že by táto kríza mohla prerásť v novú fázu vojny v Západnej Sahare.
K vyostreniu situácie došlo po tom, ako zložky Polisaria 21. októbra zahájili blokádu na hraniciach medzi Marokom a Mauritániou. Za posledné tri týždne dochádzalo k pravidelnému vydieraniu a útokom na marocké nákladné vozidlá vyvážajúce domáce produkty. Vyše 200 nákladným vozidlám nebolo navyše dovolené vrátiť sa späť do krajiny a boli nútené ostať v Mauritánii, kým sa situácia nevyrieši, apelujúc pritom na marockú a mauritánsku vládu, aby im pomohli vrátiť sa domov.
Marocká armáda vyhlásila , že svoje pôsobenie v nárazníkovej zóne obmedzí iba na obranné taktiky. Napriek deklarovanej nutnosti reagovať na provokáciu Polisaria a obnoviť voľný cezhraničný pohyb majú vojská prikázané vyhýbať sa stretom s povstaleckým personálom a civilným obyvateľstvom a použiť silu iba v prípade nutnej sebaobrany. Len pár dní pred začiatkom operácie však Polisario varovalo , že akýkoľvek presun marockých vojsk alebo obyvateľstva do nárazníkovej zóny bude pokladať za útočný krok predchádzajúci rozpadu prímeria.
Mauritánia aj Alžírsko požiadali obe strany konfliktu, aby stiahli svoje sily a zamedzili tak možnej eskalácii. Naliehajú na potrebu udržania prímeria a vrátenia sa k vyjednávaniam o budúcnosti regiónu. Takisto OSN sa zaviazalo udržať prímerie za každú cenu a podniklo niekoľko krokov k zabráneniu nárastu konfliktu, podľa hovorkyne OSN však tieto kroky zatiaľ nepriniesli nijaký úspech.
Polisario si nárokuje celé územie Západnej Sahary už od 70. rokov, kedy tu vyhlásilo Saharskú arabskú demokratickú republiku (SADR). Maroko však toto územie pokladá za kľúčovú časť kráľovstva a od roku 1975 oň viedlo s Polisariom vojnu až do roku 1991. OSN pritom Polisario uznala ako legitímneho reprezentanta saharských obyvateľov, ktorí majú právo na sebaurčenie. Referendum o vytvorení samostatnej SADR však nebolo marockou vládou povolené a územie zostáva aj naďalej pod väčšinovou kontrolou Marockého kráľovstva.
Západná Sahara má pre Maroko významnú strategickú hodnotu. Nachádzajú sa tu významné fosfátové ložiská a jej pobrežie je dôležité v oblasti rybolovu. Ešte významnejšia je však samotná poloha regiónu ‒ ide totiž o jedinú oblasť, ktorá hraničí s inou krajinou než Alžírsko. Marocko-alžírska hranica je už od roku 1994 uzavretá a prechod cez Mauritániu v súčasnosti predstavuje jedinú pozemnú trasu do zvyšku Afriky. Alžírsko je navyše hlavným podporovateľom Polisaria a jeho snáh o vytvorenie suverénneho štátu v Západnej Sahare. V prípade jeho úspechu by tak mohlo Alžírsko a Polisario efektívne izolovať Maroko od zvyšku afrického kontinentu.
Autor : Marián Maraffko
