reklama

Peru má tretieho prezidenta za posledný týždeň. Podarí sa mu upokojiť demonštrácie?

Juhoamerickú krajinu už viac akodesaťdní sužujú celonárodné protesty. Hromadné prejavy nesúhlasu sa nezaobišli bez násilností demonštrantov aj poriadkových zložiek. Prispeje novozvolený prezident k upokojeniu situácie?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Protesty v Lime 17.november  (Zdroj: Samantha Hare / Flickr)
Protesty v Lime 17.november (Zdroj: Samantha Hare / Flickr) 

Nepokoje naštartoval počin peruánskeho parlamentu z deviateho novembra, kedy bol prostredníctvom impeachmentu odvolaný peruánsky prezident Martín Vizcarra. Poslanci argumentovali obvineniami z korupcie, ktorej sa mal populárny centristický prezident, realizujúci tvrdé protikorupčné reformy, dopustiť. Vizcarru nahradil predstaviteľ opozície Manuel Merino, ktorý vo funkcii zotrval len päť dní. Teraz sa parlament spolieha na to, že sa situáciu podarí upokojiť Franciscovi Sagastimu.

Bývalý prezident Vizcarra mal údajne vziať úplatky vo výške približne 540 000 eur. Všetky obvinenia voči jeho osobe rázne odmieta, avšak odchodu sa nebránil. Z celkového počtu 130 zákonodarcov jednokomorového peruánskeho parlamentu hlasovalo za odvolanie bývalej hlavy štátu až 105 z nich.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za krátke obdobie išlo už o druhý pokus o zosadenie Vizcarru, prvýkrát musel čeliť odvolávaniu v septembri. Kameňom úrazu vzniknutého sporu boli väzby medzi prezidentom a peruánskym spevákom, ktorý mal s ministerstvom kultúry uzavrieť pochybné zmluvy a prísť si tak na desiatky tisíc dolárov. Za prezidentov odchod vtedy hlasovalo len 32 z potrebných 87 volených zákonodarcov.

Akt, mnohými verejne známymi Peruáncami označovaný za puč, vyhnal do ulíc veľké množstvo nespokojných občanov. Napriek obľúbenosti bývalého prezidenta, s ktorého odvolaním podľa agentúry IPSOS nesúhlasilo až 78 percent opýtaných, bola pohnútkou protestujúcich nielen samotná osoba bývalého viceprezidenta, ale aj ohrozenie demokratického zriadenia ako takého. Hovorí sa o zneužívaní inštitútu impeachmentu a uzurpovaní moci zo strany parlamentu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa peruánskeho právneho poriadku musí na miesto odvolaného prezidenta nastúpiť do najbližších prezidentských volieb dočasný prezident. Tým sa podľa ústavy stáva predseda parlamentu, v tomto prípade Manuel Merino. Najbližšie prezidentské voľby sú naplánované na 11. apríla 2021.

Po príchode reprezentanta opozície do funkcie sa však protesty zintenzívnili. Demonštrujúce davy rozbíjali výklady obchodov a hádzali kamene na políciu. Ozbrojené zložky v reakcii nasadili slzný plyn a gumené projektily.Následné strety si vyžiadali viac ako 90 zranených, 40 nezvestných a dva ľudské životy. V nadväznosti na eskaláciu napätia následne po piatich dňoch na čele prezidentského úradu podal novozvolený prezident Merino demisiu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Deň po odstúpení dočasného prezidenta hlasoval parlament o jeho nástupcovi. So ziskom 97 hlasov sa stal predsedom parlamentu a tak aj dočasným prezidentom Francisco Sagasti. Bývalý úradník Svetovej banky zastupuje politické hnutie Fialová strana, ktoré ako jediné hlasovalo proti Vizcarrovmu odvolaniu.

Novozvolený prezident sa okamžite po zisku mandátu prihovoril protestujúcim. Vo svojom prejave sa ospravedlnil rodinám dvoch mladých ľudí, ktorí prišli počas nepokojov o život, a zdôraznil, že vládni predstavitelia nedokázali reagovať na oprávnené nároky väčšiny Peruáncov.

Poslanci aj zahraniční pozorovatelia veria, že zvolenie spoločensky akceptovateľnejšieho kandidáta pomôže dostať krízu pod kontrolu. V súčasnej situácii hrozí v prípade pokračovania násilností okrem rizika desiatok zranených aj riziko prudkého rastu počtu nakazených koronavírusom. Krajina, ktorá dlhodobo preukazuje vysoké denné prírastky, sa razom môže dostať do situácie, v ktorej nemocnice nebudú kapacitne stíhať. Mnohí Peruánci sa v takomto prípade nemusia dočkať zdravotnej starostlivosti, čo môže mať ešte fatálnejšie následky ako samotné protesty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Autor : Michal Franek

 

Inštitút strategických politík

Inštitút strategických politík

Bloger 
  • Počet článkov:  113
  •  | 
  • Páči sa:  97x

Sme Inštitút strategických politík STRATPOL - nezávislý think-tank pôsobiaci v oblasti výskumu medzinárodných vzťahov a bezpečnostných politík. Zameriavame sa na slovenskú národnú bezpečnosť, európske susedstvo, transatlantické vzťahy a globálne záležitosti. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu