reklama

Využívanie zakázanej kazetovej munície voči civilistom je na vzostupe

Podľa správy medzinárodných organizácií je využívanie zakázanej kazetove munície na vzostupe.Počet jej obetí sa od roku 2019 takmer zdvojnásobil. Kazetová munícia je používaná v Sýrii, ale aj v ďalších 19 krajinách po celom svete.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Kazetová munícia (Zdroj : Cluster Munitions Coalition)
Kazetová munícia (Zdroj : Cluster Munitions Coalition) 

Počet obetí kazetovej munície, ktorá je na základe Dohovoru o kazetovej munícii medzinárodným právom zakázaná, sa v roku 2019 takmer zdvojnásobil . Vyplýva to zo správy Medzinárodnej kampane za zákaz nášľapných mín a kazetovej munície, ktorá analyzovala dodržiavanie Dohovoru o kazetovej munícii štátmi za posledných desať rokov. Kazetová munícia bola v tomto období použitá v 20 krajinách po celom svete. Viac ako 80 percent z nich však bolo použitých v rámci ozbrojeného konfliktu v Sýrii, kde sa navyše počet obetí počas posledného roka takmer strojnásobil

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pod kazetovou muníciou sa rozumie väčšia bomba, ktorá môže obsahovať od niekoľko desiatok až po viac ako 600 granátov alebo malých bômb. Tie sa pritom dokážu rozptýliť a zasiahnuť veľké množstvo cieľov.

Zvyšujúce sa počty obetí kazetovej munície v Sýrii sú dôsledkom spojenej sýrsko-ruskej vojenskej operácie. Sýrske vládne jednotky, podporované Moskvou vrátane ruských žoldnierov, sú zodpovedné za tieto protiprávne útoky na civilistov na dennej báze najmä v severozápadnej časti krajiny. Tieto útoky boli sýrskymi a ruskými jednotkami cielené na husto obývané mestá Idlib a Aleppo, pričom v dôsledku ich nerozlišujúcich účinkov došlo za posledný rok k výrazným stratám na civilných životoch. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okrem kazetových bômb bolo v Sýrii navyše zdokumentované aj používanie barelových bômb a improvizovaných výbušných zariadení, ktoré bývajú zvyčajne zhadzované z lietadiel na mestá. Zaujímavosťou pritom je, že Rusko nepopiera používanie kazetovej munície, avšak, ako vyplýva zo správy komunikovanej ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom, popiera ich údajné použitie v rozpore s medzinárodným právom. Je to aj napriek tomu, že sa v Sýrii preukázateľne našli zvyšky Ruskom vyrobených kazetových bômb.

Práve tento nerozlišujúci účinok kazetovej munície je jedným z dôvodov, prečo je medzinárodným právom zakázaná. Základným princípom práva ozbrojených konfliktov, či už v Sýrii alebov Náhornom Karabachu, je totiž rozlišovanie medzi civilným obyvateľstvom a bojovníkmi, ktorí môžu byť cieľom vojenských operácií. Kazetové bomby sú pritom skonštruované tak, aby zasiahli veľkú časť územia, bez ohľadu na to, či sú na ňom bojovníci alebo civilisti. Takéto nálože okrem toho často nevybuchnú a zostanú na miestach, kde dopadli. Práve tým môžu predstavovať nebezpečenstvo nielen počas leteckých útokov, ale aj v nasledujúcich rokoch aj desaťročiach po nich.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Správa analyzujúca využívanie kazetových munícií pritom vyšla iba niekoľko týždňov po tom, čo sa objavili správy o používaní takejto munície v nedávno ukončenej vojne medzi Azerbajdžanom a Arménskom. V reakcii na to vyzvala Michelle Bacheletová, vysoká komisárka OSN pre ľudské práva, na okamžité zastavenie bojov a pristúpenie bojujúcich strán k Dohovoru o kazetovej munícii.

Prax štátov teda evidentne ukazuje, že aj napriek výslovnému zákazu v medzinárodnom práve dochádza k používaniu kazetových bômb. V súčasnosti sa k zákazu používať túto muníciu pripojilo 110 štátov. Problémom ale zostáva, že ani veľké mocnosti ako USA, Rusko či Čína nie sú zmluvnými stranami tohto dohovoru. Hoci Spojené štáty nie sú zmluvnou stranou dohovoru, od roku 2008 opakovane vyzývali na ich obmedzenie. Aj keď Trumpova administratíva od tejto iniciatívy odbočila ,zostáva veriť, že nový americký prezident sa prihlási k hodnotám, ktoré sa aspoň formálne snažia obmedziť utrpenie civilného obyvateľstva. Skúsenosti iných zmluvných štátov ale demonštrujú pozitívny trend, keď takéto použitie môže byť odsúdené nielen z právneho, ale aj morálneho hľadiska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Autor : Feri Tóth

 

Inštitút strategických politík

Inštitút strategických politík

Bloger 
  • Počet článkov:  113
  •  | 
  • Páči sa:  97x

Sme Inštitút strategických politík STRATPOL - nezávislý think-tank pôsobiaci v oblasti výskumu medzinárodných vzťahov a bezpečnostných politík. Zameriavame sa na slovenskú národnú bezpečnosť, európske susedstvo, transatlantické vzťahy a globálne záležitosti. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu