Veľké zatýkanie v Hongkongu cieli na prodemokratické hnutie

Autor: Inštitút strategických politík | 19.1.2021 o 16:45 | Karma článku: 3,94 | Prečítané:  109x

V Hongkongu prebehlo prvé veľké zatýkanie demokratických predstaviteľov po schválení zákona o národnej bezpečnosti. Keď kvôli koronavírusu poľavili masové protesty, čínska vláda začala robiť to, čoho sa obyvatelia mesta obávali. 

Šiesteho januára hongkonská polícia zatkla 53 prodemokratických politikov a aktivistov a obvinila ich z podvracania štátnej moci. Ide o prvé hromadné zatýkanie pod závojom kontroverznej legislatívy národnej bezpečnosti, ktorá bola schválená 30. júna a povoľuje aj doživotné tresty práve za spomínaný čin. Vláda pritom pri schvaľovaní hovorila, že zákon bude používaný len na jednotlivcov. Nové zatýkanie však ukazuje, že cieľom môžu byť celé opozičné zoskupenia.

Zatknutí boli ľudia, ktorí mali kandidovať v predbežných voľbách alebo pomáhať pri ich organizácii v rámci prodemokratického hnutia, ktoré týmto spôsobom chcelo vybrať svojich najlepších kandidátov na voľbu do Legislatívnej rady Hongkongu. To k voľbe prilákalo okolo 600 000 občanov, čo je asi 13 percent registrovaných voličov. Podľa šéfa hongkonskej bezpečnosti, policajné zložky zasiahli, lebo ak by došlo k zvoleniu niektorého z kandidátov, hrozila by sabotáž akejkoľvek navrhnutej legislatívy, čo podľa vedenia napĺňa podstatu podvracania štátnej moci.

Medzi zatknutými boli dlhodobí členovia opozície, bývalí členovia Legislatívnej rady, ale aj mladší politici a aktivisti. Dostal sa medzi nich aj prvý cudzinec, americký právnik a aktivista John Clancey. Všetci až na jednu osobu boli prepustení na kauciu, museli však odovzdať svoje pasy. Polícia im taktiež zmrazila účty v celkovej hodnote 200 000 amerických dolárov. 

V rámci vyšetrovania sa polícia zamerala aj na portály a médiá, ktoré im pri voľbách pomáhali. Tie teraz musia poskytnúť informácie o ich priebehu. Príkladom sú Apple Daily, najväčšie prodemokratické noviny v Hongkongu. Ich majiteľ, Jimmy Lai,bol pritom zatknutý ešte v lete. Vtedy sa aj spolu s prominentnou političkou Agnes Chow a inými stali prvými obeťami kontroverznej legislatívy a boli obvinení zo zahraničného spolčovania proti Číne.

V Hongkongu to vrie už dlhšie. Prvé protesty sa začali ešte v júni 2019 kvôli novému zákonu umožňujúcemu vydanie stíhaných občanov z ostrova do Číny. Hoci bol tento návrh stiahnutý, na stôl prišla spomínaná legislatíva národnej bezpečnosti. Tá je podľa viacerých ministrov zahraničia priamym porušením čínsko-britskej dohody, ktorá je postavená na princípe “jedna krajina, dva systémy”. Aj keď v uliciach sa najmä z dôvodu pandemickej situácie napätie znížilo, politické boje sú stále zvádzané. Dôkazom je zatýkanie oponentov komunistickej Číny, ale aj posunutie volieb do Legislatívnej rady o rok, oficiálne pre pandemickú situáciu.

Svojím postupom čínska vláda ukazuje, že robí presne to, čoho sa občania Hongkongu obávali. Nedodržiava sľúbenú vysokú autonómiu regiónu a postupne sa snaží zbaviť akejkoľvek opozície. Systematicky utláča politických súperov, zastrašuje ich, odstraňuje ich z politických pozícií a zabraňuje im podieľať sa na legislatívnom rozhodovaní. A keďže väčšina obyvateľov Hongkongu sa necíti byť Číňanmi, dá sa predpokladať, že ich odhodlaný odpor voči úplnej nadvláde zo strany Pekingu bude pokračovať.

Autor : Ján Mudrik
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matematik Kollár: September 2021 bude mesiac pravdy (video)

Ako môže vyzerať jar či leto s koronavírusom?

Brali ich v noci a umučili strašným spôsobom. Boli medzi nimi aj Slováci

Ustašovci zavraždili v lágri 106 Slovákov a každý z nich má svoj príbeh.


Už ste čítali?